nedeľa, 25. decembra 2011

Recenzia On the Jellicoe Road od Meliny Marchetta


Prečítate v živote mnoho príbehov, kým nájdete ten, ktorý vás chytí za srdce. A keď ho nájdete, myslíte si, že už nepríde žiadny iný, ktorý by ho mohol predčiť. On the Jellicoe Road od Meliny Marchetta bol pre mňa presne takýmto príbehom.

Dej knihy nás zavedie do prostredia austrálskej buše, na miesto, cez ktoré vedie cesta Jellicoe. Magická cesta, ktorá zmenila osudy mnohých ľudí. Tu nechala matka jedenásť ročnú Taylor pred potravinami a odišla. Našťastie šla okolo Hanna, ktorá ju vzala so sebou do internátnej školy Jellicoe. Talyor od vtedy školu neopustila, ako maturantka sa stala hlavou svojho internátneho domu a pomáha sa starať o mladšie žiačky. Popri tom však vedie školu Jellicoe do teritoriálnych vojen o územie, v ktorých proti sebe súperia školské deti, mestské deti a kadeti – študenti vojenskej školy na výcviku v buši.

Keď v zmätku teritoriálnych vojen Taylor opustí jej najbližšia osoba Hanna, ktorá zmizne bez slovka vysvetlenia, začnú na povrch vychádzať udalosti spred 20 rokov, zabudnuté krivdy a lásky. Taylor sa odrazu ocitá uprostred tornáda udalostí, ktoré nemôže ovplyvniť.

Ako by som označila knihu On the Jellicoe Road jednou vetou? Patrí k najsilnejším knihám, aké som tento rok čítala. Patrí však aj k tým vtipným, romantickým a napínavým. On the Jellicoe Road je jednoducho komplexný balíček – nemusíte mať naraz rozčítaných niekoľko kníh rôznych žánrov. V tejto knihe nájdete všetko, po čom túžite a po dočítaní chcete viac VIAC, chcete si prečítať všetky knihy od Meliny Marchetta a to HNEĎ.

On the Jellicoe Road ma chytilo za srdce. Prežívala som s Taylor všetko, čo sa okolo nej dialo, zažívala som jej zmätok, cítila som jej lásku, viedla som s ňou vojny, smiala sa na jej vtipoch. Na týždeň som sa ocitla v austrálskej buši na ceste Jellicoe, ktorá bola aj pre mňa magická.

Hlavní hrdinovia sú uveriteľní, reálni, rovnako ako prostredie. Vzťahy medzi nimi sú také ľudské, na jednej strane bežné, na druhej trošku šibnuté ako v ozajstnom živote. Teritoriálne vojny vás zas nechávajú v neustálom napätí, máte chuť sami vyjednávať, zakrádať sa nepriateľským územím a vymýšľať zlobu, ktorú by ste druhému táboru vyviedli.

Na pozadí tohto všetkého Melina Marchetta vpísala posolstvo o láske v rodine, medzi priateľmi a medzi mužom a ženou.

Knihe On the Jellicoe Road nič nechýba. Len veľa ďalších spokojných čitateľov ako som bola ja. Preto si odo mňa zaslúži všetkých 5 kuriat.

4 komentáre:

  1. Krásná recenze! JR mám rozečtenou. Jenže čtu najednou až moc knih a v této jsem zatím jen na začátku, protože prvních pár stran mě tolik nezaujalo (těm teritoriálním bojům jsem moc nerozuměla) a jsem v časovém presu. Po této recenzi se ale těším moc a určitě knihu dočtu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aj ja som mala na začiatku problém, usporiadať si všetko v hlave, k niektorým pasážam som sa musela vracať. Ale myslím, že to bolo aj tým, že som to čítala v angličtine, a tá austrálska bola obzvlášť náročná...aspoň zo začiatku, kým zistíš, že gaol je väzenie a singlet tielko :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zatím s angličtinou této knihy právě taky celkem bojuju, ale díky této recenzi aspoň vím, že jsem ty teritoriální sváry pochopila dobře, pořád se mi to zdálo hrozně zvláštní. Mám ale stejně takový pocit, že to začnu číst od začátku a až po zkouškách.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vyzerá to veľmi, ale ozaj veľmi dobre. Ale tá angličtina ma trošku odrádza... ALE! Nikdy nehovor nikdy, určite sa ku nej raz dostanem :)

    OdpovedaťOdstrániť