utorok 27. septembra 2011

Recenzia The Unbecoming of Mara Dyer od Michelle Hodkin

Mara sa jedného dňa zobudí v nemocnici bez spomienky na to, ako sa tam dostala. Dozvie sa, že bola s polu s najlepšou kamarátkou Rachel a priateľom Judeom zavalená v starom dome. Rachel a Jude nehodu neprežili. Mara si však nedokáže vybaviť, ako k nehode došlo, ani prečo sa do rozpadávajúceho sa domu vybrali.
Mara má problémy vyrovnať sa so stratou blízkych osôb, preto sa celá rodina presťahuje na Maiami, aby mohla začať od znovu. V novej škole sa Mara zoznamuje s Noahom, školskýmobľúbencom, hriešne bohatým lámačom dievčenských sŕdc. Problémy si však Maru nájdu aj nanovom mieste – nedokáže sa zbaviť rôznych vidín a halucinácií, v ktorých sa jej zjavuje Jude. Častokrát už nedokáže rozoznať, čo je skutočnosť a čo len ilúzia.

The Unbecoming of Mara Dyer je úžasne napísaná kniha. Michelle podáva príbeh s ľahkosťou a prirodzenosťou, akej sa podarí dosiahnuť máloktorému autorovi. Vďaka tomu dej plynie hladko a preteká pomedzi stránky ako prúd divokej rieky. Hlas rozprávačky Mary je v porovaní s inými YA hrdinkami dnešnej literatúry ako osviežujúci vánok – Mara je vtipná, nevtieravým a chytľavým spôsobom, dobre sa mi čítali jej myšlienky a páčilo sa mi vypočuť si príbeh v jej podaní. Najviac si však skutočne cením autorkin zmysel pre humor, ktorý knihu posúva o priečku vyššie na pomyselnej stupnici skvelých kníh.
 
Ťažko však túto knihu zaradiť do škatuľky presného žánru. Od začiatku nás Michelle necháva v neistote a nevedomosti, či sú Marine halucinácie len pozostatkom posttraumatického šoku, alebo sú reálne a my čítame paranormálny román. Táto nejednoznačnosť sa mi najprv veľmi páčila, pretože je neokukaným knižným konceptom, no ako sa preťahovala cez polovicu knihy, začínala mi liezť na nervy. Stávalo sa mi, že som mala problém orientovať sa v deji – jednu chvíľu sa diala celkom normálna situácia, v druhú chvíľu už sa Mara ocitla na inom mieste a ja som ten medziskok medzi týmito dvomi dejovými líniami akosi vždy zmeškala. Možno to bol autorkin zámer, navodiť pocit ilúzie, halucinácie a úplného zmätku, aký sa odohrával v Marinej hlave.

Kniha vo mne vyvolala dojem, akoby bola len veľkým predslovom k ďalším častiam, pretože dej sa rozhýbal až v druhej polovici a kniha je zakončená sledom šokujúcich udalostí. Za slabšiu by som označila strednú časť knihy, kedy ma už nebavilo čítať skvelé rozprávanie o ničom a čakala som až do nejakých 60% knihy na vyštartovanie deja. Michelle akoby si prvou polovicou pripravovala pôdu na ohurujúce rozbalenie celého príbehu.
Celá koncepcia knihy je nevšedná, čo si pri záplave dnešnej tuctovej YA literatúry veľmi cením. Zaradila by som ju medzi tie naozaj dobré knihy, ktoré tento rok vyšli.
Mne osobne však ešte kúsok niečoho nepomenovateľného chýba, aby som bola z knihy celkom unesená, ale musím uznať, že kniha je napísaná naozaj dobre a celá séria má predpoklad zlepšovať sa, napokon Michelle Hodkin je debutová autorka. Preto dávam knihe 4 kuratá.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára